Zbierame veci len do konca tohto týždňa!!!

6. decembra 2016 Author: Andrea

Nezabudnite len do konca týždňa trvá u nás celoslovenská zbierka ADRESNÁ POMOC V NÚDZI!

 

Čo zbierame a čo môžete k nám do centra v Bjornsonovom dome na Námestí slobody do konca tohto týždňa priniesť?

 

Detské oblečenie: (0 – 15 rok),
Ženské oblečenie,
Mužské oblečenie,
Iné doplnky a textil: spacáky, deky, karimatky, periny, posteľná bielizeň aj uteráky

 

Po ukončení zbierky budú vyzbierané veci roztriedené a rozdané asistentmi osvety zdravia priamo ľuďom v hmotnej núdzi.

 

VEĽKÁ VĎAKA ZA ŠÍRENIE A ZDIEĽANIE TEJTO INFORMÁCIE, KEĎŽE ČASU JE VEĽMI MÁLO!!!

 

adresna-pomoc-v-nudzi-ilustration-pic

Naše materské centrum sa práve zapojilo do celoslovenskej zbierky = ADRESNÁ POMOC V NÚDZI.

 

Čo sa zbiera?
Detské oblečenie: (0 – 15 rok),
Ženské oblečenie,
Mužské oblečenie,
Iné doplnky a textil: spacáky, deky, karimatky, periny, posteľná bielizeň aj uteráky

 

Zbierka sa organizuje na území celého Slovenska. Zbernými miestami budú lokálne materské/ rodinné centrá za asistencie dobrovoľníkov z radov centier.
Darcovia môžu svoje dary priniesť v priebehu jedného týždňa v mesiaci December 2016 do zapojených materských a rodinných centier.
Zoznam zapojených centier bude k dispozícii na webstránkach spolupracujúcich organizáciách. Presný dátum je dohodnutý od 5.12 – 7.12.2016 v rámci partnerov projektu.

 

Distribuovať zozbierané veci sa budú prostredníctvom dobrovoľníkov z radov zamestnancov Zdravé komunity n.o., koordinátorov a asistentov osvety zdravia. Po ukončení zbierky budú roztriedené vyzbierané veci roztriedené rozdané asistentmi osvety zdravia priamo ľuďom v hmotnej núdzi.

 

Čiže od zajtra pondelka 5.12. do konca týždňa môžte nosiť veci k nám do Nevedka v Bjornsonovom dome.
Veľmi rady prikladáme ruku k tomuto projektu dúfame že aj s Vašou pomocou.
Prosím šírte a zdieľajte, keďže času je veľmi málo!!!

 

VOPRED VEĽKÁ VĎAKA!!!

 

Detailnejšie informácie v priložených materiáloch.

 

dec-adresna-pomoc-v-nudzi-page-001 dec-adresna-pomoc-v-nudzi-page-002 dec-adresna-pomoc-v-nudzi-page-003 dec-adresna-pomoc-v-nudzi-page-004

Budúcotýždňová dojčenská podporka s témou ´Prvá pomoc, ktorú by mala ovládať každá mamička´ sa bude konať v utorok 6.decembra 2016 o 9:30 u nás v herni.

 

Bude to naše veľmi špeciálne mikulášske vydanie s nevedkovským darčekom i prekvapením pre všetky mamky. Rady by sme oslovili a pozvali úplne všetky aj NEDOJČIACE MAMINKY, keďže téma je nanajvýš užitočná, veľmi dôležitá a univerzálna!!!

 

Naša ´laktačka-poradkyňa´ Silvia Jamrich je totiž nielen maminou na plný úväzok a laktačným odborníkom-poradcom v jednom –
originálom a profesným pozadím je záchranárkou – čiže tou najfundovanejšou osobou prednášať o prvej pomoci! 😉

 

Tešíme sa na Vás a spoločne príjemne strávený mikulášsky čas. 🙂

 

mamila-19-prva-pomoc-ktoru-by-mala-ovladat-kazda-mamicka-6dec-2016

Užitočný tip na tento štvrtok 1.decembra 2016 o 10:30 v Kinderlandii – Detskom Centre Filipko (pri plavárni)

 

nosenie-deti-prednaska-1dec-2016-kinderlandia

S témou hraníc sa stretávam snáď pri každom dialógu s rodičmi. O tom, že deti hranice potrebujú sa popísalo už mnoho a je viac ako zrejmé, že sa na tom veľká časť rodičov zhodne. Prečo je ale pre nás také ťažké hranice tvoriť a deťom ich nastavovať? A čo to vlastne tie hranice sú? Ako ich mám nastaviť deťom, keď si ich neviem nastaviť sám?

 

Začať treba, ako to obvykle býva u seba. V prvom rade je tu naša výchovou utkvelá dogma, že hranice sú niečím obmedzujúcim.  Pochádzame z generácie, kde nám boli hranice nastavené bez rešpektu, direktívne, s použitím moci. Preto ak sa na chvíľu zamyslíme, aké emócie nám naskočia pri slove hranice, pravdepodobne to bude oklieštenie, pocit neslobody, stiesnenosti. Svoje deti chceme pred týmto samozrejme ochrániť a preto sa im snažíme dopriať čo najviac slobody, avšak v okamihu, kedy nám ich sloboda prerastie cez hlavu, zapína naše podvedomie, ktoré automaticky funguje na získaných vzorcoch z minulosti. Je to tak, ak sa dostávame do stresu, náš predný mozog, ktorý funguje v prítomnosti sa vypína a zapína sa mozog zadný, ktorý funguje výlučne na našich minulých skúsenostiach. Ani nevieme ako a zrazu sa chováme presne tak, ako sme nikdy nechceli a teda kričíme, vyhrážame sa, dávame výchovné zauchá…

 

 

Znudený chlapec bez hraníc

 

 

A ako to vyzerá v praxi?

Maminka navarí večeru a volá rodinu ku stolu:

„Večera je prichystaná, poďte sa najesť!

Nič.

O 5 minút:

„Tá večera je teplá a ja už sedím pri stole, mohli by ste prosím všetci prísť ku stolu?“

„Už ideme“

Nič.

O ďalších 5 minút, maminka začína byť naštvaná (vlastne sa cíti byť odmietnutá, ale neprizná si to):

„Ale už ma vážne začínate hnevať, okamžite poďte ku stolu!“

O ďalších 5 minút sa deti, alebo dieťa začnú schádzať ku stolu s komentármi:

„To máme zas cestoviny? Fuj,  špenát jesť nebudem…“

Konečne sa vynorí aj otecko a snaží sa situáciu zachrániť:

„Budete jesť to, čo maminka navarila a hotovo!“

Maminka s plačom buchne utierkou o stôl a odchádza do spálne.

Než odíde, stihne ešte vychrliť na celú rodinu monológ:

„Ja sa na to môžem vykašlať, ste nevďační a mňa to už nebaví, jedzte si čo chcete a dajte mi všetci pokoj!“

 

 

Poznáte to?

Ja áno.

Poďme sa pozrieť na to, čo sa dá urobiť lepšie.

 

 

Maminka v našom príbehu si nepostavila jasne hranicu. Vo výchove je veľmi dôležité, aby partneri ťahali za jeden koniec povrazu. V prvom rade by si mohla so svojim partnerom úprimne pohovoriť o tom, aké je pre ňu dôležité, aby sa pri večeri rodina stretla pri stole. Tiež by mu mohla povedať, že po celom dni ju príprava večere stojí obrovskú námahu, ale napriek tomu to chce robiť, ak to však sabotuje aj jej partner, cíti sa odmietnutá. V rovnocennom vzťahu by v takomto dialógu partnerovi zablikala kontrolka a uvedomil si, že chce svoju partnerku podporiť.

 

A potom sa už hranica deťom nastavuje jednoduchšie.

Komunikácia k deťom by mohla znieť nejak takto:

 

„Je pre nás veľmi dôležité, aby sme sa všetci spolu stretli pri večeri, porozprávali si kto čo zažil a čo cíti. V okamihu, kedy je večera hotová si k nej v kľude chceme sadnúť a nie stále na niekoho čakať. Preto sme sa s oteckom dohodli, že 10 minút, pred večerou vás upozorním, že budeme jesť. Je to čas, ktorý máte na dokončenie toho, čo robíte a umytie rúk. Až bude večera hotová, znova vás zavolám. Kto do 5 minút nepríde, znamená to, že o večeru nestojí a nebude ju chcieť ani neskôr. Rozumiete tomu, alebo sa potrebujete na niečo spýtať?“

 

Samozrejme deti majú v závislosti od veku rôzny pojem o čase, preto ich treba priebežne o plynutí času informovať. A  ak niekto reálne v danom čase nepríde, treba si stáť za svojim a večeru mu nedať. Nebojte sa, touto výchovnou lekciou sa dieťa nevyhladuje na smrť a ak sa aj tak bude tváriť, buďte silní, výsledok stojí za to.

 

Je tiež dôležité to, akým spôsobom budeme čas večere komunikovať. Pohodlnejšie je zakričať z kuchyne, že o desať minút je večera, môže sa však stať, že dieťa, či partner sú v tom okamihu tak zabratí do nejakej činnosti, že nás vôbec nevnímajú. Omnoho efektívnejšie je prísť k človeku, ktorého chceme osloviť a buď sa ho dotknúť a počkať, kým  zareaguje, alebo sa posadiť do jeho zorného poľa a počkať. Toto je druh komunikácie, kde dávame najavo, že rešpektujeme toho druhého a že naša potreba nie je povýšená nad tú jeho. Takáto komunikácia môže pozdvihnúť nielen komunikáciu medzi rodičom a dieťaťom, ale aj medzi partnermi, či v našich ostatných vzťahoch.

 

A že to vôbec nie je ľahké? Fakt nie. Ak sa však chceme dostať zo svojich starých návykov a zmeniť svoje správanie, bude to chcieť trochu práce na sebe.

 

Byť rodičom, vychovávať, to nie je len tak. Stále sa musíme niečo učiť a pracovať na sebe. Dávanie hraníc je jedna z najkľúčovejších tém výchovy.

 

Scénka s večerou sa dá aplikovať na akúkoľvek inú situáciu. Vždy je dôležité hovoriť otvorene s partnerom a ak ako rodičia zhodnete na postavení nejakej hranice, pôjde vám to ľahšie. A samozrejme, v závislosti od veku detí je pri stanovovaní nejakej novej hranice vždy priestor na diskusiu. Možno sa dohodnete, že deti potrebujú vedieť o večeri 15 minút dopredu, alebo že si spolu môžete dohodnúť, čo sa bude v ktorý deň variť, alebo vám budú deti pri varení pomáhať…

 

Možností je veľa, základ je uvedomiť si, kedy je vaša hranica opakovane prekračovaná a zabezpečiť citlivo voči sebe a aj ostatným nápravu.

 

 

Autor: Erika Župová – matka, učiteľka v Montessori škôlke, predsedníčka Občianskeho združenia Mama poď sa hrať

Pozvánka na dojčenskú podporku
v utorok 29. novembra 2016 o 9:30 v herni
´ČO BY BOLO, KEBY …. 🙂
ktorá bude žiť ešte dozvukmi nedávno-víkendovej návštevy svetového experta v starostlivosti o novorodencov
NILSA BERGMANA
a jeho nekonečne inšpiratívneho vystúpenia a prednášania v Žiline, ktorého sme sa osobne zúčastnili! 😉

 

mamila-18-co-by-bolo-keby-n-bergman-29nov-2016

Farebné sušienky na veselšie chladné dni ;)

27. novembra 2016 Author: Andrea

Fajný a hlavne rýchlo-zdravo-sladký recept na chladnejšie dni:

 

Farebné sušienky – postup:

 

3 banány popučíme,
pridáme 4 malé lyžičky chia, necháme 5 min nabobtnať,
pridáme 1 lyžicu arašidového masla,
1 lyžicu kakaa
1 lyžicu konopných semienok
a pár nasekaných mrazených jahôd
(v tomto prípade aj jablká)
všetko zmiešame a urobíme placky na plech,
ozdobíme čím chceme (v tomto prípade brusnice a nasekané mandle)
pečieme na 180°C cca 20 minút,
a potom mňaaaaam.

 

Inšpirovali nás zdravovýživáci Janka a Jaro Nehajovci z Panskej uličky 😉

 

colour-cookies

Naši Väčší Objavitelia objavujúci v štvrtok 24. novembra na svojich dielničkách v herni 🙂

 

 

img_1682 img_1683 img_1684 img_1686 img_1687 img_1688 img_1691 img_1692 img_1693

Čo nás môžu deti naučiť o zdravom stravovaní

24. novembra 2016 Author: Andrea
THE WASHINGTON POST

Deti, počnúc batoľaťom, disponujú stravovacími návykmi, na ktoré už mnohí dospelí zabudli.

Deti nepočítajú kalórie a už vonkoncom sa nezaoberajú výčitkami svedomia.
Autorka je dietologička a pôsobí vo vedení organizácie Words to Eat By, ktorá sa špecializuje na problematiku vzdelávania a osvety zdravého stravovania.

 

 

Mojou prácou, a robím ju rada, je učiť dospelých i deti zdravému stravovaniu. Dospelým vždy podčiarkujem, že sú pre svoje deti vzorom, ale tiež im pripomínam, že aj od nich sa môžu čo to naučiť.

Malé deti bez problémov dokážu to, o čo sa dlhé mesiace pokúšajú dospelí na čele s dietológmi – uvedomelé jedenie.

CARA ROSENBLOOM

Deti, počnúc batoľaťom, disponujú stravovacími návykmi, na ktoré už mnohí dospelí zabudli. Ak si rodičia nájdu chvíľu čas a prizrú sa svojim ratolestiam pozornejšie, budú príjemne prekvapení tým, čo všetko sa môžu od nich naučiť.

Tu sú štyri detské zvyky, ktoré dospelým môžu zmeniť ich stravovacie návyky – k lepšiemu.

 

Deti si jedlo nosia so sebou

 

Možno ste sa už zbavili svojej detskej termosky s motívom Star Wars, ale nazrite do školskej tašky vášho dieťaťa. Mali by ste si všimnúť najmä tieto tri veci, a bolo by múdre sa nimi inšpirovať:

Obed. Pokiaľ si zabalíte výdatný obed, tak nielenže ušetríte, pretože sa vyhnete kantíne, ale nehrozí, že obed budete musieť predčasne prerušiť. Ten svoj totiž už budete mať pripravený a hneď poruke. Navyše, vďaka príprave jedla doma máte kontrolu nad veľkosťou svojej porcie i jej obsahom. Čiže pravdepodobnosť prejedenia sa je nižšia.

 

Desiata. Síce už dávno nemáte školské prestávky na hranie, ale to neznamená, že si nemôžete so sebou nosiť niečo ľahké (napríklad ovocie) na preklenutie hladu medzi hlavnými chodmi. Deti zvyknú jesť každé tri – štyri hodiny, aby si udržali energiu potrebnú na sústredenie sa v škole. A to rozhodne môže fungovať aj u dospelých v práci.

 

Voda. Prenosná fľaša s vodou vám pomôže v dodržiavaní pitného režimu a tiež vás udrží ďalej od automatov s presladenými limonádami a džúsmi. Práve pitný režim je dôležitý, pretože už len ľahká dehydratácia môže negatívne ovplyvniť pamäť, koncentráciu a kognitívne myslenie.

 

Deti jedia len to, čo im chutí

 

Všimnite si, že deťom stačí jedno sústo nechutného jedla a druhýkrát si už nedajú. S dospelými je to často inak. Koľkokrát ste si odpili z nejakej malinovky alebo prežúvali pukance len preto, že ste ich mali pred sebou na stole?

 

Deti sú prieberčivé a odpornému jedlu ďalšiu šancu nedajú. Možno vedia prečo. Skúste si osvojiť niečo z tej detskej nevinnosti, ktorá umožňuje ohrdnúť jedlom prosto preto, lebo je nechutné. Kalórie sa dajú nabrať aj príjemnejším spôsobom než zatuchnutými pukancami.

 

Deti si užívajú každý hlt

 

Na druhej strane, keď sa už deti do niečoho zahryznú, užívajú si to. A vôbec nepočítajú kalórie a už tobôž sa nezaoberajú výčitkami svedomia. Všimnite si, ako sa vrhajú po narodeninovej torte, chcú si len užiť opojnú sladkú chuť.

 

Pritom nemusí ísť nevyhnutné o sladké hostiny. Všimli ste si niekedy batoľatá, ako sa správajú k neznámemu jedlu? Neskúšajú len chuť, snažia sa zapojiť všetky zmysly – ako jedlo vyzerá či ako vonia. Niečo také prosté ako zelená fazuľa sa odrazu stáva objektom hodným hlbšieho výskumu. A radosti.

 

Malé deti bez problémov dokážu to, o čo sa dlhé mesiace pokúšajú dospelí na čele s dietológmi – uvedomelé jedenie. To značí spomaliť, uvedomiť a vychutnávať si každé sústo – od chuti, vzhľadu až po vôňu – bez akýchkoľvek rušivých momentov.

 

Dospelí zvyknú jesť inak. Zvyčajne len náhlivo hlcú. Koľkokrát ste si chceli odhryznúť zo svojho sendviča, aby ste si hneď nato uvedomili, že už ste ho zjedli? A nemáte ani potuchy ako a kedy sa to stalo.

 

Práca, čítanie či televízia počas jedenia len odvádzajú pozornosť od jedla samotného. A to je problém, pretože ak sa človek na jedlo nesústredí, ľahko sa môže prejesť. A keď sa to začne diať častejšie, nevyhnutným následkom je zvyšujúca sa hmotnosť.

 

Takže odložte telefón, vypnite počítač a sústreďte sa na jedlo, užívajte si ho presne tak, ako deti. Ostatné činnosti nechajte na neskôr.

 

Deti sa neprejedajú

 

Deti majú prirodzenú schopnosť regulovať príjem jedla. Jedia, keď sú hladné a prestanú, keď majú dosť. Ale s pribúdajúcim vekom jedinec začína ignorovať vnútorný pocit hladu. Miesto toho stále viac a viac reaguje na vonkajšie signály podnecujúce apetít.

 

Povedzme, že ste práve dojedli obed, no pri pekárni, okolo ktorej prechádzate, zacítite dráždivú vôňu čerstvo upečenej tvarohovej buchty. Pokiaľ si jednu kúpite, podľahli ste pokušeniu, nie hladu. Externé podnety ako vzhľad či vôňa veľmi často vedú ku konzumácii napriek tomu, že naše telo hlad nepociťuje.

 

Rovnako môže príjem jedla podnietiť určité emotívne vypätie, napríklad stres, hnev, alebo človek siaha po jedle len tak, z nudy.

 

Skúste v sebe opäť nájsť dieťa. Jedzte vtedy, keď sa ozve telo, keď máte hlad, vyhnite sa vyjedaniu chladničky pod tlakom emócií či iných vonkajších podnetov.

 

Keď cítite, že už máte takmer dosť, proste nejedzte. Vyvarujete sa tak nepríjemnému pocitu prejedenia a nafúknutia.

Čítajte viac: http://zena.sme.sk/c/20352866/co-nas-mozu-deti-naucit-o-zdravom-stravovani.html#ixzz4QunUB6wS