Milí naši nevedkovskí spriaznenci a spriaznenkyne!

 

Aj tento rok – s vďačnosťou za tie minulé –
Vás srdečne pozývame, podporiť našu organizáciu svojimi dvoma percentami.

 

Sme v Nevedku tím maminiek-dobrovoľníčok na rodičovskej dovolenke a každý cent a euro pre nás znamená veľmi citeľnú podporu vo všetkej našej rôznorodej dobrovoľníckej práci, ktorú pre našu rodinno-ružomberskú komunitu vykonávame.

 

Tlačivá máme k dispozícii aj priamo v materskom centre.

 

Vopred obrovské ďakujeme!!! 

 

Fotka Nevedko - Materské centrum Ružomberok.

Nezabudnite naša dojčenská podporka s témou ´Mýty a fakty o dojčení´ už tento utorok 19. februára 2019 od 9:30 u nás v herni! 

 

Tentoraz sme si dovolili Vám zadať aj domácu úlohu, vypočujte si svoje maminky, zavolajte pani svokre, babke, a kto ešte má tú možnosť, opýtajte sa svojich prababiek ako ony dojčili. Veríme, že sa potešia, že Vás zaujíma toto obdobie a spolu si porovnáme ako postupovalo spoločenské vnímanie dojčenia v priebehu pár desaťročí. A samozrejme v duchu témy si objasníme mýtické pojmy spojené s mliečkom .

 

Vďaka novej téme budeme totiž spomínať slová ako slabé, predné, zadné, riedke  a veríme, že to bude pre nás ďalšie veľmi veselo živé stretnutie! 

 

Fotka Nevedko - Materské centrum Ružomberok.

Je nám to nesmierne ľúto ale 
´Učenie pre Život´ = Generali Montessori Dielničky pre rodiny s akýmkoľvek (sociálnym, finančným, zdravotným) znevýhodnením sú zajtra
t.j. v stredu 13. februára 2019

 

ZRUŠENÉ KVôLI CHOROBE

 

Za nepríjemnosti s tým spojené sa vopred ospravedlňujeme! 

Montessori po slovensky

10. februára 2019 Author: Andrea
Autor článku
 
Ilustračná foto: Flickr Daniel Dutkowski

Babička Montessori, ktorú by malo mať každé dieťa / Ilustračná foto: Flickr Daniel Dutkowski

Zamyslenie zo života

 

Vážne pochybujem o tom, žeby sa bola moja babka niekedy akýmkoľvek spôsobom dostala do kontaktu s pani doktorkou Montessori. Ako jednoduchá dedinská žena ani netušila, ako do našej výchovy vnáša prvky, ktorými žije a zaklína sa dnešná moderná pedagogika, psychológia a neurovedy. Kým sa naše mamy zodierali pri budovaní krajších zajtrajškov, ostávali sme doma s babičkou. Starať sa o vnúčatá, domácnosť, statok, to mali zjavne dedinské ženy po päťdesiatke v popise práce.

 

Naša babka chodila do školy tri alebo štyri zimy, nádherne spievala, vášnivo rada tancovala, plynule recitovala Branka, s náležitým vlasteneckým pátosom Mor ho!, Turčín Poničan ju tak trochu dojímal a pri čítaní slovenských ľudových rozprávok menila hlas. Vedela tkať, šiť, vyšívať a počas maminej neprítomnosti mi bola všetkým.

 

Potreby podľa Maslowa napĺňala už po rannom otvorení očí: chlebík s lekvárikom, kým ohník v peci krotko pukal a ohrieval. Rozpálená platňa  znamenala skoro také veľké nebezpečenstvo ako dedkove lieky na srdce a zo surového cesta na rezance alebo na buchty som mohla zjesť len trochu, aby mi nebolo zle. Kým zovrela voda na varenie, vysypala babka na sivú drevenú dlážku farebné kocky a drevené odrezky z dedkovej stolárskej dielne. Všetky boli starostlivo vyhladené, lebo vedela, že vyberanie triesočky z  detskej rúčky ostrou ihlou bolí.

Správne uloženie kociek predstavovalo radostné obchádzanie vežičky až do chvíle, keď sa bolo treba vybrať nakŕmiť húsky, nasypať sliepočkám a vyliať pomyje do válova. Pred Vianocami otec vypratal druhú polovicu chlievika a vpustil doň dve malé prasiatka a svinka, čo sa iba kŕmila, a nikdy nevychádzala von, odrazu visela dolu hlavou na kovovej konštrukcii. Aj tak už jej bol chlievik malý.    

 

Pri spomienkach na starých rodičov ma nenapĺňa sentiment ani nostalgia, vidím praktickosť výchovy v našej slovenskej domácnosti. Nechceš jesť? Nejedz, hlad je najlepší kuchár, niet času vysedávať nad plným tanierom a v našej rodine sa s jedlom nehráme. Chceš ísť von? Sadni si na stolček a trpezlivo vsúvaj nôžku do vysokej bielej koženej topánočky. Zatiaľ ti šnúrky pozaväzujem, ale dobre sa pozeraj na oblúčik, ktorý opíše mašlička, lebo o chvíľu to skúsiš sama.

 

Trpezlivo počkaj na zemiak, kým ho ošúpem a vhoď ho do misky s čistou vodou. Krásne čľupne a studené kvapky na tváričke ťa vždy znova rozosmejú. Nože ochutnaj čerstvú mrkvičku! A čo povieš na mladý kalerábik? Tak trochu štipľavý, však? A petržlen? Sladučký? A paradajky, horúce od letného slniečka, so šupkou, čo sa dokáže zarezať do ďasienka medzi zúbky, hladučké kôstky a mäsitá dužina… Skoro na jar sme ochutnávali tenučké nitky tmavozelenej pažítky. Neštípala tak silno ako hrubšie páperká cibule…

Cesto na rezance bolo podľa tradičnej normy našej rodiny také tenulinké, že sa cezeň dali prečítať noviny a rezančeky nepredstaviteľnou rýchlosťou odfrkávali od ostrého nožiska. Nikto sa nezamýšľal nad dostatkom podnetov pre ďalší vývoj, neskúmal úroveň jemnej motoriky. Jednoducho sme od istého obdobia smeli piť z ťažkého porcelánového hrnčeka s uchom a v nedeľu bielu kávu z parádnej šáločky.

 

Občas sa babka tvárila, že už sama nenavlečie nitku do ihly, (alebo naopak?).  Kysnuté koláče neskrývala, prezradila by ju vôňa dusených jabĺčok a zvyšky makovej plnky na našom mliečnom chrupe. Zbytočne neprovokujem svoje chuťové bunky spomienkou na babkine lokše, natreté domácou masťou a hrubo posypané kryštálovým cukrom.

Keď sa sliepky dobre niesli, upiekla v nedeľu piškótu oslnivo žltej farby a na ňu vyliala citrónovú polevu, akú nedokáže nenamiešať žiadne potravinárske laboratórium na svete. Poludňajší spánok bol tichým odpočinkom, aby sme ďalej vládali pracovať a keď som vstala, už bolo treba ísť len na žihľavu pre kuriatka a kytičku poľných kvietkov pre mamku. Zničujúce hysterické záchvaty sa na dedine „nenosili“. Detiská sa vylietali po záhradách, po ulici a na dvore. Úplne biblicky platilo nie ako nie, áno znamenalo áno…

 

Vedeli sme ako rastie všetko okolo nás, aj sa o to starať. / Foto: Bigstock

Vedeli sme ako rastie všetko okolo nás, aj sa o to starať. / Foto: Bigstock

 

Iba máloktorá domácnosť neponúkla krajcom chleba a pohárom čistej vody aj kamarátov a pre dedinského žobráka mala babka nachystanú belasú misku horúcej hustej polievky ako odmenu za košík dreva, ktoré narúbal pod šopkou. Keď babka čosi nevedela urobiť alebo jej chýbal vanilkový cukor, zašla za kamarátkou na koniec ulice.

 

Kašeľ liečila lipovým čajom, na skriňu ukladala škatuľu s medvedími labkami, aby do Vianoc správne dozreli. Ako najstaršia vnučka som zdedila recept aj formičky. Dvakrát do roka ich napĺňam cestom plným dobrôt, povzdychov a lásky k budúcim konzumentom. Prídu vnúčatá a deti, potešíme sa. Na môj vkus sa vídavame dosť zriedkavo. Práca, škola, diaľka… Vzácny vianočný čas prináša priestor na porovnávanie a spomienky.

 

Obdivujem svoje deti, že na každé sviatky dokážu pozerať Kúzelnú opatrovateľku. Nepekná slečna s vážnymi defektami pleti, nesprávne vyvinutým chrupom, nemoderným oblečením a dokrivenou bakuľou dokáže zvláštne veci. Úder palice o zem, tajomné iskrenie  a jej projekt obnovy detského charakteru pretvára malých, protivných zurvalcov na vzorne ustrojené bytosti, vyobliekané do dobových šiat s upravenými ofinkami a pozapletanými vrkočmi.

Deti, trpiace nedostatkom výchovy, sa počas deväťdesiatich minút a reklamných prestávok stávajú ideálom pedagógov i rodičov aspoň na európskej a americkej úrovni. Čo robí tajomná slečna namiesto návštevy ordinácie plastického chirurga počas opatrovania zverených jedincov? Myslím, že veľmi úspešne zavádza všetkých dospelých i deti. Film neukazuje samotný proces výchovy, len zjednodušene, tak „po americky“ sa tvári, že úderom čarovnej paličky ide všetko.

 

Vychovať dieťa nie je čáry-máry, výsledky výchovy vidíme po dvadsiatich rokoch. Rýchle, zjednodušujúce riešenia sa nevyrovnajú každodennej trpezlivej starostlivosti, opakujúcim sa schémam a rituálom. Deti sú najkonzervatívnejšie organizmy na svete a babičky sú bytosťami, ktoré to už život naučil. Každému dieťaťu prajem takú spriaznenú, múdru bytosť menom babička, alebo najradšej hneď dve, do každej rúčky jednu. 

Tohtotyzdnova podporka v utorok 5.februára 2019 od 9:30 svojim počtom maminiek prekvapila opať naše očakávania, ale celé stretnutie sa napriek veľkému počtu nieslo v skvelej hravej a diskusnej atmosfére. Vypili sme šálku kávy, čaju a pochutnali si malí behúni aj maminky na banáno-orieškových maffinoch 😋😋.
 
Tento raz sme diskutovali sme na tému “dlhodobého dojčenia”. Maminky sa často stretávajú s komentármi v svojom okolí, že dojčenie po určitom veku nie je pre ich dieťatko potrebné, vhodné, už vyživné a dokonca vraj škodlivé 🙂
 
V našej spoločnosti je časté, že sa ľudia chcú vyjadrovať k veciam, ktorým často nerozumejú, o ktorých si neprečítali jednu odbornú literatúru či štúdiu. Ženy síce tiež matky, ale nikdy nedojčiace, prípadne dojčiace veľmi krátke obdobie, chcú radiť a vysvetlovať dojčenie aktuálne dojčiacej žene, pritom nikdy toto nezažili, nemajú s tým skúsenosť a nedojčili svoje deti.
Je to taký paradox, pretože ak stretnete ženu, ktorá dojčila svoje deti do samoodstavenia, a je tomu aj 20 rokov dozadu, vždy spomína na toto obdobie v príjemnych intencíach, s láskavým hlasom, táto žena málokedy podá nezmyselné dezinformácie či prejaví nepodporu dojčiacej maminke.
Len ich bohužial nie je veľa, dojčenie šlo na druhú koľaj pred pár desiatkami rokov, kvoli roznym spoločenským a sociálnym pomerom a v neposlednom rade sa o túto situáciu postaral veľmi masívny marketing. Výsledkom je situácia, že skor natrafíte na dieťatko, ktoré v pár mesiacoch papá párok zo supermarketu, známu macíkovú sušienku si zapije fľaškou s umelým mliekom, či na večeru má instatnú kašu s kopou cukru… ako stretnete v parku “len tak” sa dojčiace dieťa v náruči matky.
 
Ako vidíte téma dlhodobé dojčenie, či by sme už pokračovali odporučaniami o dĺžke dojčenia Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) alebo aspektami vzťahovej výchovy, vždy ostaneme pri tom jednom a základnom bode, že dojčenie je nielen tou najzdravšou a najprirodzenejšou výživou pre detičky, ale aj tým najvhodnejším a najjednoduchším sposobom starostlivosti o svoje ratolesti.
 
Do budúceho stretnutia si opať pripravíme zaujímavú tému, tešíme sa na nové aj staré známe maminky, lebo podpora dojčenia a zodpovedanie otázok, ktoré dojčenie občas može priniesť je veľmi doležité.
Tiež pozývame medzi nás tehuľky, ktoré toto nadherné obdobie majú ešte len pred sebou, bude to pre ne taká malá príprava😍 a teda Dovidenia! a dojčeniu veľká srdečná pochvala 😘!

Osobne sme to predminulý rok zažili vo Veľkej Británii, kde sú i tie najmenšie regionálne knižnice centrom živého kultúrneho diania pre najmenších. 
Pri náhodnej návšteve jednej z londýnskych pobočiek v sobotu doobedu sme v detskom oddelení knižnice narátali asi 10 ockov čítajúcich a listujúcich v knihách s jedným alebo viacerými potomkami do 5 rôčkov !!!

 

Naozaj nezabudnuteľný pohľad plný obdivu a inšpirácie! Ktovie čo robili asi mamky … 

 

Veľmi zaujímavou na britských ostrovoch je aj možnosť zakúpenia vyradených knižničných kníh za symbolickú cenu. Nedalo sa odolať a tak Nevedkovský knižničný fond je a bude riadne pestrý kamaráti ! 

 

 

Foto: Bigstock

Pravidelná návšteva knižnice s dieťaťom je výborný nápad. / Foto: Bigstock

Čítanie príbehov a rozprávok podporuje detskú predstavivosť a pomáha deťom chápať okolitý svet. Hoci si dnes detské knihy môžete ľahko kúpiť v ktoromkoľvek kníhkupectve, návšteva knižníc má pre deti jedinečné výhody. 

 

Na trhu je obrovské množstvo kníh a nie je samozrejme možné, aby rodičia kúpili každú jednu knihu, ktorá by podľa nich bola pre dieťa prospešná, zaujímavá, či inšpiratívna. Práve v knižnici si môže dieťa vybrať veľa kníh pri každej návšteve. Je príjemné nechať dieťa prezerať jednu knihu za druhou bez ohľadu na cenu knihy, keďže knihu si môže dieťa odniesť domov a po prečítaní vymeniť za inú, novú a neopozeranú. A to bez nutnosti si každú z nich kúpiť. Preto je najvhodnejším spôsobom navštevovať s deťmi miestnu knižnicu.

 

Tu sú ale aj ďalšie dôvody, pre ktoré by deti mali navštevovať knižnice:

 

1 | V knižnici sú dostupné aj knihy, ktoré sa už nepredávajú

 

Pracovníci knižnice vám môžu pomôcť a poradiť s knihami, ktoré práve vyšli, ktoré sú u detí najobľúbenejšie, alebo knihy ktoré sú na konkrétnu tému, ktorá dieťa zaujíma. Veľkou výhodou knižníc oproti kníhkupectvám je, že v policiach nájdete také knihy, ktoré sa už nedajú kúpiť. Môžete sa tak s deťmi deliť o príbehy, ktoré ste sami čítali ako deti.

 

2 | Čas v knižnici je kvalitne strávený čas

 

Knižnice už v dnešnej dobe nie sú tichým miestom, kde vás za rozprávanie budú okrikovať. Dnešné knižnice majú bohatý program pre deti, čitateľské kluby, kde sa deti môžu stretávať, hrať sa, spoznávať nové veci a vykonávať mnoho zaujímavých aktivít. V niektorých knižniciach môžu deti dokonca aj stráviť noc. No existuje pre deti niečo vzrušujúcejšie ako spanie v spacom vaku na novom netradičnom mieste?

 

3 | Vlastnenie čitateľského preukazu učí dieťa zodpovednosti

 

Prvý deň v knižnici je pre dieťa významným dňom. Dávate mu dôveru, že je už dosť veľké, aby mohlo mať vlastný preukaz, na ktorý si môže požičiavať knihy, ktoré si samé vyberie. Podporte tento významný deň. Oslávte ho spolu. Zájdite si po návšteve knižnice niekam na malú oslavu. Umocníte v dieťati tento vzácny pocit.

 

4 | Dieťa sa pri výbere kníh učí rozhodovaniu

 

Vybrať si zopár kníh pri takom obrovskom množstve dostupných lesklých a farebných kníh chce poriadnu dávku rozhodnosti. Učí dieťa, že nemôže mať naraz všetko a z veľkého množstva si musí vybrať len zopár a iné si môže požičať až inokedy.

 

5 | Vrátenie kníh načas učí dieťa sebadisciplíne

 

Nechajte dieťa, aby si samo strážilo, kedy má knihy odovzdať. Musí si rozhodnúť, či knihu už stihlo prelistovať alebo nie, no po uplynutí času ju musí vrátiť.

 

6 | Dieťa sa učí pojmu o čase

 

Koľkokrát sa ešte vyspí, kým opäť navštívi knižnicu? Koľko dní už ubehlo, odkedy ste sa z knižnice vrátili? Je to skvelá príležitosť naučiť deti pojmom ako deň, týždeň, mesiac. Poznačte do kalendára deň, kedy má dieťa vrátiť knihy, aby si samé mohlo sledovať čas, ktorý zostáva na prezretie požičaných kníh.

 

7 | Dieťa sa naučí trpezlivosti

 

Čo ak nová kniha, ktorú dieťa chce nie je dostupná, pretože si ju požičalo iné dieťa? Dieťa sa musí naučiť čakať, kým príde na rad. Je to lekcia o tom, že nie vždy dostane všetko, čo chce okamžite.

 

8 | Knižnica je skvelé miesto pre socializáciu detí

 

Knižnica je skvelým miestom pre socializovanie detí. Pre hanblivejšie deti je to výborná príležitosť, ako sa zapojiť do kolektívu práve počas rôznych skupinových aktivít veľmi milou a nenápadnou formou.

 

9 | Návšteva knižnice je zábava a vzdelávanie zároveň

 

S dieťaťom môžete hrať rôzne hry aj počas návštevy knižnice. Môžete hľadať rôzne písmenká na obaloch kníh a vyskladať tak rôzne slová. Napríklad meno dieťaťa, mamy, domáceho miláčika či iné. Koľko kníh si dieťa môže požičať? Požičať toľko kníh koľko má dieťa rokov alebo zoradiť knihy od najväčšej po najmenšiu a tak ich odniesť k výpožičnému pultu. Doma tiež môžete spolu vyrobiť záložku do knihy. Práca s papierom a pastelkami podporuje u detí jemnú motoriku.

 

Dovoľte deťom blúdiť pomedzi regály knižnice, vyťahovať jednu knihu za druhou, vybrať si len na základe obálky alebo im donekonečna čítať prebaly kníh, aby sa dieťa vedelo rozhodnúť, či práve tento príbeh potrebuje počuť. Príbehy ukryté v knihách otvárajú dvere do detskej fantázie úžasným spôsobom. Na rozdiel od sfilmovaných, kreslených, či animovaných príbehov, kde je všetko už vizuálne dané, pri knihách si každé dieťa môže vytvárať vlastné predstavy. Práve predstavivosť tvorí základ vývoja kognitívnych schopností dieťaťa.