Zúčastnili sme sa letného rodinného pobytu v Záježovej v druhej polovici augusta.

 

Najväčšou motiváciou bola naša zvedavosť, keďže ponuka znela krásne 3 dni v malebnej prírode s Montessori princípmi pod vedením lektorky Eriky Župovej s rodinkou.

 

Zážitky ale i celý pobyt prekonal všetky naše očakávania.

 

Zaježová leží asi 15 km juhovýchodne od Zvolena uprostred pohoria Javorie. Je to asi 200 samostatných gazdovstiev, rozprestierajúcich sa na pomerne širokej ploche v malých skupinách – lazoch. Každý laz má svoj názov – Polomy, Sekier, Častobrezie, Podlysec – to sú niektoré z nich.

 

Samotné vzdelávacie centrum Záježová je bývalé gazdovstvo prerobené na ekologicko-umeleckú stavbu. Vodu čerpajú z vlastnej studne, rovnako majú vlastnú čističku, preto nájdete v centre na viacerých miestach odkazy s prosbou o používanie eko-drogérie, ktorá neničí ich vzácne baktérie. Elektrinu zase čerpajú zo slnečných kolektorov na streche. Odpad sa triedil hneď do 5 pekných farebných nádob s podrobnou info, čo kde (ne)patrí, ľahko dosiahnuteľnými a otvoriteľnými aj najmenšími drobcami – čo sme doteraz naozaj nezažili! Varila sa lahodná vegetariánska kuchyňa, o ktorej kvalite najlepšie svedčil pocit sýtosti a nepotrebnosti ´snackovať´ medzi jedlami a to najmä nás=nevegetariánov!!!! 😉

 

Dokonalé súznenie s prírodou, rešpekt k prirodzenému, pokora, trpezlivosť, skromnosť ale i vnútorný pokoj a nesmierne užitočné pozastavenie sa v našom rýchlom a konzumnom životnom štýle.

 

To všetko sme ako jedna z 12 prítomných rodiniek naplno pocítili a prežívali. Napriek vekovej škále ratolestí: 1-8 rokov všetky pripravené aktivity vonku i dnu boli šité na mieru všetkým vrátane rodičov – jedeň deň patril zraku, ktorý sa nielen zdôrazňoval ale napríklad i úplne zakrýval, aby sme si uvedomili jeho silu, potrebnosť ale niekedy i nadbytočnosť.

Ďalší deň zas sluchu a veľmi tvorivým hrám a aktivitám, ktoré sa ním priamo inšpirovali. Rodinky boli napríklad rozdelené do 3 skupín a každá dostala tajné zadanie napodobniť zvuk lesa, dźungle, rybnika. Každý v každej skupinke pridal svoj dielik práce, aby z celkového vyznenia dokázali ostatní prítomní hádať, čo napodobňujeme. Mohli sme pritom využiť všetky dostupné nástroje – potôčik sa nám v našej skupinke podarilo napríklad dobre napodobniť prelievaním vody z pohára do pohára.

 

Veľa sme sa učili koncentrovať, stišovať, sústrediť ale pochopiť, že všetky aj tie najbanálnejšie aktivity môžu automaticky (spoločným vykonávaním) učiť tomu, že povinnosti sú neoddeliteľnou súčasťou života a učia nás celkovému porozumeniu potrieb seba i iných.

 

 Deň začínal vždy niekoľkými spoločnými aktivitami na pripravenej elipse: papuča znamenala, že dobrovoľná skupinka detí a rodičov šla poupratovať všetky topánky a papuče v predsieni, metlička s lopatkou – spoločné pozametanie priestorov, misa s ovocím a zeleninou – spoločnú prípravu (ošúpanie či pokrájanie) desiaty/olovrantu; lavórik s handričkami – spoločné poumývanie/poutieranie stolov v jedálni atď Ranné upratanie trvalo vždy polhodinku.

Rituálom na stíšenie boli aj 3 hodinky po dojedení obeda, ktorí starší trávili pri premietaní rozprávky kým mladší odfukovali na izbách. Ďalším príjemným rituálom bolo napríklad aj každovečerné spoločné čítanie rozprávky po večernej elipse.

 

Obraz, zvuk i jedinečná a neopakovateľná atmosféra Záježky v nás doznieva doteraz a zaväzuje k snahe aspoň nejakovsky sa inšpirovať z toho obrovského množstva detailov, ktoré sme tam v polovici augusta zažili.

 

 

Comments are closed.