Hlásime vytepované! = sme znova čistučkí a pomaly pripravení na rozbeh v roku 2019! 
Veľká vďaka za to rodinke Fajtovcov, ktorá je v spoľahlivom čistení a kvalitnom vytepovaní už naším tradičným a overeným partnerom! 

 

 

Slávka Ivančová
Autor článku
 

Foto: Pexels / Daria Shevtsova

Čítaná rozprávka dokáže rozvíjať dieťa omnoho viac ak televízna. / Foto: Pexels / Daria Shevtsova

Televízna rozprávka sa nikdy nevyrovná tej, ktorú môžete dieťaťu ponúknuť prostredníctvom knihy. Prečo? Rozvíja mozog dieťaťa úplne iným spôsobom.

 

Rozprávka ako literárny príbeh rozvíja detské vnímanie a detskú osobnosť v mnohých smeroch. Čítaný príbeh pôsobí na dieťa tak, ako televízny príbeh nedokáže. Počas pozerania príbehu sa jedna hemisféra vypína, podstatné prvky príbehu dieťa nespracováva, nemá priestor zasiahnuť, uvažovať, precítiť, posunúť sa vývinovo dopredu tak, ako to umožňuje čítaný príbeh.

 

Štúdie PhDr. Ľudmily Hrdinákovej, PhD. z Katedry knižničnej a informačnej vedy FF UK v Bratislave poukazujú na to, že na rozdiel od čítaného príbehu pri mediálnej forme rozprávky dochádza k redukciám – k redukcii príbehu, jeho spracovania, k obmedzovaniu samotného dieťa, jeho myslenia, reči či vnímania.

 

 

Ľudmila Hrdináková z Katedry knižničnej a informačnej vedy FF UK v Bratislave. / Foto: Zuzana Gránska

Ľudmila Hrdináková z Katedry knižničnej a informačnej vedy FF UK v Bratislave. / Foto: Zuzana Gránska

 

Keď príbeh redukuje reč

 

V mediálnom príbehu prvýkrát reč zredukuje režisér/ autor. Pretože čo hovoria obrazy, to nemôže povedať zvuk. Druhýkrát tú redukciu urobí mozog. Pretože mozog uprednostní spracovanie vizuálnych podnetov.

 

Mnohé veci si z filmového príbehu deti podľa Hrdinákovej vôbec nepamätajú, „jednoducho stratili pozornosť pri televíznom farebnom kolotoči, pri výraznej rýchlosti a striedaní dejov nestihol mozog mnohé spracovať. Podstatným veciam tam deti ani neporozumejú, a ani sa na to počas sledovania neopýtajú. Nestihnú, pretože dej beží ďalej, televízny príbeh predbehne ich uvažovanie.“ Naopak je to v literatúre. Tam má dieťa priestor fabulovať, vymýšľať stratégie. Navyše dieťa má prirodzenú potrebu urobiť presne to – skúsiť dej predbehnúť, nájsť riešenie, možnosť. Takto sa prejaví aj rast IQ a EQ dieťaťa.

 

Keď sa dieťaťa opýtate na prečítaný príbeh, nemusí vám vôbec povedať dej, ani ponaučenie, ani súvislosti, a spomenie si na lienkine červené bodkované ponožky. A je to v poriadku. Pretože každé dieťa si vyselektuje to, čo v tej chvíli potrebuje. Každá tá detská hlávka niečo sleduje, niečo dotvára, niečo spracováva, počas čítania rodiča preruší a kladie otázky. A to je perfektné. Televízny príbeh to blokuje. Jedna hemisféra sa vypína, dieťa nerozmýšľa, nefabuluje, nespracováva, nekŕmi emócie. Vizuálne presýtenie, presaturácia médiami tomu bráni. Televízny príbeh je očistený od podstatných detailov, obmedzujú sa myšlienkové procesy a fantázia sa obmedzí na obraz. Ten ďalej nepustí.

 

Zlo musí byť zlikvidované, inak sa v noci vráti

 

Pozeraním sa zlo do podvedomia iba hlbšie zapíše, pri počúvaní ho dieťa dokáže zlikvidovať. Čítaný príbeh navyše uplatní princíp psychickej dištancie a dieťa si zlo predstaví len tak, ako mu to jeho psychika dovolí. Mediálna forma príbehu to nedovolí. Násilne dieťaťu núka často až agresívnu formu zla, z čoho môžu mať deti ťažké sny. Navyše mediálny príbeh nedokáže jasne rozlíšiť, čo je dobro a čo zlo. A dieťa to potrebuje mať jasne rozlíšené. Mediálny príbeh to zredukoval, častokrát dokonca necháva zlo od dobra nerozlíšené.

 

„V rozprávkových postavách sa dieťa vidí, nachádza sa v situáciách. Každý z nás číta preto, lebo chce vedieť o sebe, potrebuje sa zasmiať, vyhnúť sa nejakému problému, do literatúry uniká, kompenzuje si svoje frustrácie, nedostatky, sklamania, alebo naopak potrebuje si potvrdiť, že niekto to zažíva rovnako. Tisícnásobne to platí pre dieťa. Vo významnej miere poskytuje rozprávka dieťaťu psychickú dištanciu. Televízny príbeh toto napĺňa iba výnimočne,“ približuje fenomén čítania príbehu Hrdináková.

 

Mediálna forma rozprávky ponúka podľa nej okrem sugestívneho deja veľa hluku, strih za strihom, dynamiku, na ktorú nie je čas reagovať. „Nepopisuje humor, dieťa sa v ňom často stráca, pretože je adresovaný dospelým. Dieťa zostáva mimo. A problémom je, že dieťa  naozaj potrebuje do deja nejako zasiahnuť, vstúpiť.“ Táto potreba sa pri pozeraní nenapĺňa, dokonca dochádza k frustrácii. Často sa to podceňuje. Pri čítaní má dieťa priestor zasiahnuť, spracovať emócie, reagovať. Príbeh totiž počká tak dlho, ako to dieťa potrebuje. Príbeh obsahuje vždy nejaký prvok, ktorý si dieťa potrebuje prenášať do svojho života, často je to prvok strachu, ktorý potrebuje spracovať a tak ísť ďalej.

 

Redukcia zapájania hemisfér

 

Keď sa rozprávka začne čítať, tak sledovanie príbehu zamestnáva hlavne ľavú hemisféru, pretože mozog si musí dekódovať slová, premeniť ich na významy a zapojiť pravú hemisféru. Použiť vnútorný predstavový priestor. Podľa slov Hrdinákovej je to „úžasná schopnosť literatúry (slov), ktorú nič iné nemá. Na podnet počutého vám mozog vyrobí v mysli celý film.“ Z neurologického hľadiska – keď sa príbeh číta, tak sa zapájajú práve tie hemisférické oblasti, ktoré sa zapájajú aj vtedy, keď to človek prežíva naozaj. Dieťa sa ponorí do príbehu, dieťa ten príbeh vo svojej hlavičke naozaj žije.

 

Mediálny príbeh kriticky oslabuje vizuálne schopnosti

 

Ľudmila Hrdináková veľmi odporúča nechať dieťa ľahnúť povedzme na koberec, zatvoriť očká, a tak mu čítať rozprávku. Dieťa si potrebuje predstavovať, potreba imaginácie je veľmi silná. Pozeraním príbehu je zredukovaná na minimum.

 

 „Ak sa v súčasnosti hovorí, že deti nečítajú preto, lebo majú oslabené vizuálne schopnosti, tak je to nadmierou príjmu filmov.“

 

Ako spoznáme, že dieťa ešte túto schopnosť nemá obmedzenú?

 

Dobrý malý čitateľ sa rozpozná podľa toho, že vizuálnu pozornosť distribuuje. Pri čítaní priamej reči dieťa zafixuje pozornosť na rodiča. Keď sa číta opis, dieťa sa zapozerá na ilustráciu. Niekedy sa zapozerá mimo (dostane sa do akejsi neutrálnej zóny), dostane sa „tam“- do príbehu. A to je veľmi dobré. Veľmi potrebné.

 

Zredukovaný emocionálny efekt príbehu

 

V predškolskom veku dieťa nadobúda schopnosť uvažovať o tom, ako uvažuje ten druhý. Získava schopnosť vytvárať si predstavy o tom, čo druhý cíti, čo si myslí. V literárnom príbehu to aj zažije, v audiovízii nie.

 

Dieťa dokáže vďaka knihe precítiť viac emócie v príbehu. / Foto: Pexels, Rene Asmussen

Dieťa dokáže vďaka knihe precítiť viac emócie v príbehu. / Foto: Pexels, Rene Asmussen

 

Mediálny príbeh redukuje detské myslenie

 

Cez čítanú rozprávku sa dieťa učí myslieť. Dieťa kopíruje štruktúru analytického myslenia podľa toho, ako mu to podá autor. Rozprávkovým príbehom sa učí reagovať, analyzovať, dedukovať aj zaujímať postoje. V mediálnom príbehu na to nie je čas ani priestor. Často ani zámer.

 

V rozprávkach môže dieťa uzrieť jedinečné, životné a vývinové možnosti. Navyše rozprávka imponuje dieťaťu rečou symbolov. Napomáha kontaktu vedomia s nevedomím. Aktuálny problém dieťaťa sa cez symboly zviditeľňuje, metaforizuje. Stáva sa terapiou. Pri strete s veľkými prekážkami dieťa často uniká do sveta rozprávkových možností.

 

Literatúra je studňa bez dna. Studňa fantázie, emócií, myslenia, terapie, participácie, estetiky, vnímania, kompenzácie problémov, fabulácií, stratégií, dedukcií, analýz, syntéz, skrátka nenahraditeľnou príležitosťou pre rast osobnosti dieťaťa.

19 prikázaní Marie Montessori pre rodičov

1. januára 2019 Author: Andrea
Vždy inšpiratívne si pripomenúť a aspoň nachvíľu zamyslieť …

Redakcia 
Autor článku
 

  

Marie Montessori vytvorila 19 základných prikázaní pre rodičov, ktoré im môžu pomáhať pri ich výchove.

Sú jednoduché, ale ak sa hlbšie začítate, objavíte v nich múdrosť mnohých kníh  v niekoľkých slovách.

Ak si nájdete raz za čas chvíľu sa pozastaviť nad týmito slovami, môže to mať pozitívny dopad na vývoj vašich detí a život celej rodiny.

 

1. Deti sa učia tomu, čo ich obklopuje.

 

2. Ak je dieťa často kritizované, učí sa odsudzovať.

 

3. Ak je dieťa často chválené, učí sa hodnotiť.

 

4. Ak vída agresivitu, učí sa biť.

 

5. Ak sa zaobchádza s dieťaťom poctivo, učí sa spravodlivosti.

 

 

6. Ak sa dieťaťu často smejú, učí sa nesmelosti. 

7. Ak dieťa žije s pocitom bezpečia, učí sa veriť.

 

8. Ak sa dieťaťu často nadáva, učí sa cítiť previnilo.

 

9. Ak dieťaťu často dávate za pravdu, učí sa mať k sebe dobrý vzťah.

 

10. Ak prejavujete voči dieťaťu často svoju zhovievavosť, naučí sa byť trpezlivé.

 

11. Ak budete dieťa často povzbudzovať, získa sebadôveru.

 

12. Ak žije dieťa v priateľskej atmosfére a cíti sa potrebné, naučí sa v tomto svete nachádzať lásku.

 

13. Nehovorte o dieťati škaredo či už je prítomné alebo nie.

 

14. Sústreďte sa na rozvoj toho dobrého u dieťaťa, aby mu pre to zlé nezostalo miesto.

 

15. Vždy počúvajte a odpovedajte dieťaťu, ktoré na vás hovorí.

 

16. Vážte si dieťaťa, ktoré urobilo chybu a dokáže ju hneď alebo o niečo neskôr napraviť.

 

17. Buďte pripravení pomôcť dieťaťu, ktoré hľadá a snažte sa byť neviditeľní tým deťom, ktoré už našli.

 

18. Pomáhajte dieťaťu osvojiť si to, čo si neosvojilo skôr. Pomáhajte mu a naplňte pritom okolie starostlivosťou, tichom a láskou.

 

19. Pokiaľ jednáte s dieťaťom, dodržujte vždy tie najlepšie spôsoby– dávajte mu to najlepšie, čo je vo vás samých.

 


Zdroj: mariamontessori.com

A ešte nové číslo časopisu Materské centrá k čítaniu v tomto prázdninovo-sviatočnom medzičase 
http://www.materskecentra.sk/…/cas…/casopis_umc_02_2018.pdf…

 

Fotka Únia materských centier.

 

Anežka Kokavcová má štyri malé deti, najstaršiu – prváčku vzdeláva doma. Okrem toho s manželom prerábajú dom, majú vysadenú záhradu, domáce zvieratá. K tomu spoločenstvo, priateľov, návštevy. Skrátka úloh vyše hlavy. Ak toto zvláda, musí byť supermama! Pozývam vás nakuknúť do jej sveta!

 

O našej rodine

 

Spolu s manželom Maťkom máme štyri deti – Timku (7r), Veronku (5r), Miška (3r) a Matúška (1r). Bývame v rodičovskom dome, ktorý sme si prerobili tak „na prírodno“.

 

Ráno ide Maťko do práce, prostredné deti zavezieme do škôlky a dobeda sa s Timkou učíme. Najmä tú hodinku, keď najmenší Matúško spí. Keďže Timku vzdelávame doma, chceme jej zabezpečiť aj podnety zvonku. Každé popoludnie má preto nejaký krúžok – tvorivo-lesný klub, Átrium Dobrého Pastiera, hudobnú, výtvarnú a balet. Ja ešte doobeda varím, upratujem a robím také tie klasické povinnosti okolo domu. Pred obedom vyzdvihnem deti zo škôlky a dáme si spoločný obed.

 

 

Našim rodinným rituálom je najmä spoločný obed, preto deti beriem zo škôlky tak, aby sme ho každý deň mohli absolvovať všetci spolu. Teda ja s deťmi, manžel je väčšinou v práci.

 

Večer mávame večerný kruh. Vraciame sa k tomu, čo sme cez deň prežili, modlíme sa. Deti sú urozprávané a každý chce toho veľa povedať, takže niekedy to trvá aj celkom dlho. 🙂

 

Dbáme na to, aby deti, ale aj my s manželom, sme mali vždy istotu, že sme milovaní.

 

Deti, výchova a povinnosti

 

Či som prísna mama? Asi som. 🙂 Ale napriek tomu k veciam, ktoré „musia byť“ som zaradila pocit „si milovaný/ milovaná“. Je to vec, na ktorej bazírujem. Aj keď sa poškriepime a nejde vždy všetko podľa predstáv, večer, skôr než zaspíme, si všetci navzájom vyjadríme, že sa ľúbime. Dbáme na to, aby deti, ale aj my s manželom, sme mali vždy istotu, že sme milovaní.

 

Deti majú, samozrejme, svoje povinnosti. Snažíme sa ich zapájať hlavne do domácich prác – naložiť, vyložiť umývačku riadu, nachovať zvieratká na dvore, upratať izbu, zabaviť Matúška, pomôcť pri varení a pečení, prestierať stôl pred jedlom. A potom sú také špeciálne úlety napríklad rezanie dreva s ockom, ktoré baví hlavne Veronku, či fúrikovanie, čo baví zas Miška. 🙂

 

Naše základné hodnoty sú viera, láska a nádej.

 

Čo chceme odovzdať našim deťom

 

Predovšetkým ich vedieme k tomu, aby milovali Boha, ľudí a prírodu.

 

V rámci domácej školy je pre nás dôležitou hodnotou remeselná zručnosť. Chceme deti naučiť veľa práce rukami. Maťko má ideu, že každý muž má byť schopný postaviť dom. 😉 A chce to naučiť aj synov. V tomto veku ide hlavne o prácu v záhrade, výrobu domácich mliečnych výrobkov, pečenie, varenie, šitie a pletenie. Timka mi aktuálne pletie pod stromček šál na zimu. 🙂

 

 

Veľmi nás tiež oslovilo prírodné staviteľstvo. Manžel ako zálesák miluje prírodu a pobyt v nej, a preto chcel kúsok prírody preniesť aj do nášho domova. Druhý rozmer je duchovný. Boh stvoril ľuďom všetko potrebné na to, aby mohli žiť na Zemi zdravo, krásne a lacno – o tom je aj prírodné staviteľstvo – postaviť svoj príbytok z „božích vecí“, ktoré sú zdravé, krásne a dostupné všade navôkol nás. Bola to pre neho zároveň taká malá maturita, keďže sám vyrábal hlinené omietky aj drevený nábytok. 🙂 Má to síce svoje „muchy“, ale sľúbil mi, že ich časom doladí. 🙂

 

Našimi základnými hodnotami sú viera, nádej a láska. Bez viery si vôbec nedokážeme predstaviť, ako by sa dalo prežiť to všetko, čo život v dnešnej dobe prináša. Boh je nám veľkou oporou a kryje nám často chrbát, aj keď my na neho vo víre všetkých vecí pozabudneme.

 

Ďalej je to láska – základom je pevný vzťah medzi manželmi. Keď to škrípe v našom vzťahu, škrípe to v celej rodine. Snažíme sa to mať stále na mysli, hoci sa nám nie vždy darí. 🙂 Rovnako sa snažíme dať deťom maximálne pocítiť, že sú milované nami aj Bohom. (Nezamieňať s rozmaznávaním. 😉 )

 

A treťou je nádej – v ťažkých chvíľach nestrácať nádej, že Boh to má všetko pod palcom a všetko sa deje presne tak, ako má.

 

A ako to zvládame? Zatiaľ s Božou pomocou s jedným príjmom a rodičákom. Často sa musíme v mnohých veciach uskromniť, ale všetko je o tom, ktorým hodnotám dáš prednosť – materiálnym alebo duchovným, duševným… Pán Boh nás v tomto utvrdzuje a vždy, keď už začíname pochybovať, či to zvládneme, požehná nám dobrú zákazku. 🙂

 

Často je materstvo aj o boji so sebou.

 

V čom ma deti zmenili a ako sa dobíjam

 

Každý z nás si nesie z pôvodnej rodiny batôžtek plný radostí, ale aj rôznych zranení. Bála som sa mať deti, či to zvládnem. Teším sa, že som prijala túto výzvu, deti ma od tohto strachu oslobodili.

 

Veľká rodina zlepšila predovšetkým moje manažérske zručnosti. 🙂 Aj kulinárske. Naučila ma lepšie komunikovať a najmä počúvať. Často je materstvo aj o boji so sebou, človek sa neustále cvičí v trpezlivosti. A s deťmi odkrýva i svoje temné stránky, o ktorých si ani nemyslel, že ich má… 🙂

 

Veľmi rada chodím len tak sama do lesa. Tam vždy načerpám pokoj, energiu, je to úžasné. Mám tiež radosť, ak sa mi podarí dostať sa samej v týždni na omšu. Keď mi deti dávajú komplimenty, povedia mi „Maminka, ľúbim ťa!“, to ma vždy poteší a „dobije“ do ďalších chvíľ. 🙂

 

Kým nás bolo doma menej, mávali sme s manželom týždenné rande bez detí a tiež spoločné modlitby. Teraz je to náročnejšie. Ale už dlhšie premýšľame nad tým, ako to zmeniť, keďže spoločný čas považujeme za jednu z najdôležitejších priorít v manželstve.

 

 

Kto mi pomáha

 

Manžel chodieva z práce okolo šiestej, takže väčšinu dňa som na deti sama. Hoci všetci naši rodičia bývajú tak 1-2 km od nás v blízkych dedinách, sú ešte pracovne vyťažení. Ale keď je to potrebné a môžu, tak radi pomôžu.

 

Čo nám pomáha prežiť, je komunita priateľov – rodiny s deťmi v približne v rovnakom veku.

 

Od leta, keď bolo toho veľa aj v záhrade, ku nám raz týždenne chodí kamarátkina dcéra, siedmačka. Zahrá sa s deťmi a ja zatiaľ môžem porobiť doma, čo je potrebné.

 

Výhody dediny

 

V potravinách sme takmer sebestační. Je to naša vízia. Ja chodím do obchodu približne raz za dva týždne, Maťko občas ráno zbehne pre rožky a mlieko do kávy. 🙂 Ale susedovci majú kravy, tak máme mlieko aj odtiaľ.

 

Vrele odporúčam výmenu vecí. 🙂 U nás to v dedine perfektne funguje. Nemusím kupovať oblečenie či hračky pre deti – povymieňam za iné alebo za domáce produkty.

 

Periem len doma vyrobeným pracím gélom a je to super. Ekológia v praxi. 🙂

 

 

Anežka, ďakujem za rozhovor a držím palce do všetkých plánov i túžob!

Veríme, že všetci prežívate pokoja-plný sviatočný čas naplnený rodinnou pohodou a spokojnosťou. 
Nech ich všetci máme a prípadne v týchto dňoch načerpáme, aby sme sa mohli o ne deliť teraz i v Novom Roku 2019!

 

Zdravšie medovníčky z celozrnnej ražnej múky

24. decembra 2018 Author: Andrea

Medovníčky sú chutným symbolom sviatkov a skvelou aktivitkou ako do pomoci s kuchtením zapojiť aj najmenších.

 

Veľmi radi sa delíme o recept na zdravšie a veľmi chutné medovníky z celozrnnej ražnej múky od výživovej poradkyne Janky Nehajovej:

 

RAŽNÉ MEDOVNÍČKY

 

Potrebujeme:
(Dávka je dosť veľká, kľudne si upečte z polovice surovín)

 

860 g ražnej celozrnnej múky
4 vajcia,
4 veľké lyžice medu
350 g trstinového cukru
1 polievková lyžica perníkového korenia
citrónová kôra (z bio citrónu bez chemického ošetrenia)
250 g masla
1 prášok do pečiva bez fosfátov (vínny kameň)

 

Postup:

 

Všetko zmiešame a vypracujeme cesto. 
Pokiaľ je príliš riedke, pridáme múku. 
Cesto vyvaľkáme a vykrajujeme tvary, ktoré potom rovnomerne rozprestrieme na vymastený plech (alebo na papier na pečenie). 
Pečieme v stredne vyhriatej rúre (180 stupňov) do zlatista. Cca 10-12 minút (podľa hrúbky cesta)

 

Pripomíname krásne rozbehnutý projekt poisťovne Generali ´Učenie pre život´ = Montessori dielničky pre rodiny s akýmkoľvek znevýhodnením (finančným, sociálnym či zdravotným), ktorého sme hrdou súčasťou:

 

https://ucenieprezivot.sk/

 

(už aj s možnosťou prekliku na webstránky 6 pilotných materských centier na Slovensku) 

 

UCENIEPREZIVOT.SK
 
Bezplatný program Učenie pre život je určený pre znevýhodnené a sociálne slabé rodiny s deťmi vo veku 0 – 6 rokov

V televíznych novinách Markízy hľadajte príspevok o otvorení ružomberského centra s názvom –
POMOC AŽ DOMOV (približne 26. v poradí v trvaní necelých 3 minút)

 

 

http://videoarchiv.markiza.sk/video/televizne-noviny/epizoda/15513-televizne-noviny