Na svojich zimných výletoch sme zhliadli stromy priam obliate ŽIVICOU –
viete, že čím viac vyliatej živice na strome vidíte, tým viac strom vďaka nej bojuje a takouto formou sa bráni proti napadnutiam hmyzom, hubami alebo objedaniam svojej kôry vysokou zverou?
AKÝ JE VÝZNAM ŽIVICE NA STROMOCH =
Živica v stromoch tečie vo drevnej hmote živicovými kanálikmi a chráni stromy pri povrchovom poranení kôry a dreva. Živica chráni aj proti parazitickému hmyzu, ako je lykožrút. Ak sa hmyz dostane pod kôru stromu, začne do tohto priestoru tiecť lepkavá miazga.
Hmyz sa v tejto lepkavej hmote prilepí a hmota tiež zalepí vzniknuté otvory.
Každý zdravý strom je schopný sa brániť proti parazitickému hmyzu. Oslabené stromy tieto vlastnosti strácajú, pretože produkujú menšie množstvo tejto lepkavej látky a kôrovcom a inému škodlivému hmyzu ľahšie podliehajú.
Živica zo stromov (spolu s ďalšími tekutinami z gumy a latexu) hrá mimoriadne dôležitú funkciu na stromoch tým, že rýchlo utesňuje rany používané ako úvodné cesty napadnutím hmyzom a hubovými chorobami . Organizmy, ktoré sa snažia vstúpiť na strom cez ranu, môžu byť vypláchnuté, môžu uviaznuť a uviaznuť v tesnení a môžu byť prekonané toxicitou živice.
Tiež sa predpokladá, že živice majú vysoké antiseptické vlastnosti, ktoré zabraňujú rozpadu, a že tiež znižujú množstvo vody stratenej z tkanív rastliny. V každom prípade je stály tok živice nevyhnutný pre ďalšie zdravie väčšiny ihličnanov.
POUŽITIE ŽIVICE =
Živica vyniká vysokou horľavosťou. Preto sa skôr používala pre výrobu pochodní. Tvrdá živica – kopál sa dnes používa pre výrobu lakov a lepidiel. Mäkké živice s obsahom esenciálnych olejov sa využívajú pri výrobe liečiv a kadidiel.
Živičné zmesi sa používajú už tisícročia vo forme vodotesných a ochranných náterov, ktoré vyrábali starí ľudia. Lakované predmety sa našli v egyptských hrobkách a použitie laku v praxi ich umenia sa v Číne a Japonsku používa už po celé storočia. Gréci a Rimania poznali mnoho rovnakých živicových materiálov, aké používame dnes.
Skamenená živica
Živica má tendenciu skamenieť. V tomto prípade sa rozdeľuje podľa podoby a to na kopál – subfosílny alebo jantár – fosílny. Jantár sa používa pri výrobe šperkov. Významnú úlohu zohráva aj v paleontológii a ďalších vedných odboroch.
ŽIVICA A JEJ LIEČIVÉ ÚČINKY =
Živica sa používa na liečbu najrôznejších zdravotných problémov. Jednotlivé liečivé byliny majú živicu bohatú na liečivé účinky. Živica sa používala už v starovekom Egypte, kde im slúžila ako prostriedok pre balzamovanie múmií. Na liečbu sa používala v Indii pre svoje protizápalové, analgetické a upokojujúce účinky.
Ajurvéda – Indická tradičná medicína, používa živicu pre liečbu boľavých kĺbov, pri horúčke, úplavici, bolesti v krku alebo pri ťažkostiach s dýchaním. Lieči sa ňou tiež problémy s pečeňou.
AKO SA ZÍSKAVA ŽIVICA =
Živica sa odoberá z mladých zdravých stromov. Následne sa nechá stvrdnúť a potom sa ďalej spracováva vo farmaceutickom priemysle, v lekárstve aj v ľudovom liečiteľstve. Používa sa tiež do výživových doplnkov, nápojov aj kozmetických produktov.
Zvlášť cenená je živica zo stromu Boswellia serrata, ktorá je bohatá na kyselinu boswellovú a terpény podporujúce liečbu pohybového aparátu. Kyselina boswellová pôsobí ako nesteroidné antireumatikum, nerediace krv.

Comments are closed.